„The Circle“
Pri vyberaní pošty zo schránky dnes ráno by ťa nikdy nenapadlo, aké veľké dobrodružstvo ťa čaká. Okrem niekoľkých listov a najrôznejších reklamných letákov tam bola aj malá červená obálka adresovaná tebe a bez spiatočnej adresy. Chvíľu sa trocha čuduješ a pak ju otvoríš. Obsahuje len malú červenú kartičku s týmto textom:
Pozvánka
Miesto: hodovná sieň hradu Vitusburg na Rauensbergu.
Čas: budúci piatok o 19 hod.
– príďte sám! –
Čo to má byť? Akýsi hlúpy vtip alebo hodne drzá reklama? Odložíš kartičku a venuješ sa zvyšnej pošte. Keď nasledujúci piatok ráno vynášaš odpadový papier do kontajnera, z hromady vykĺzne malá červená kartička. Páni, veď to ti celkom vyšumelo z hlavy! Čítaš si tie riadky znova a znova a rastie v tebe myšlienka, že večer na opisované miesto pôjdeš. Ak ide skutočne o reklamnú akciu, môžeš kedykoľvek odísť. Ale niečo hlboko vnútri ti hovorí, že je to niečo vážne, niečo vzrušujúce…
Presne o 19. hod. stojíš pred hradom Vitusburg. Pristúpi k tebe nejaká mladá dáma a spýta sa ťa na meno. Keď jej ho povieš, usmeje sa na teba a povie: „Nasledujte ma, prosím.“ Prídete k dverám otvoreným do veľkej hodovnej sály. Pozrieš sa dnu a zbadáš množstvo ľudí. Muži a ženy každého veku sedia pri dlhých stoloch, rozprávajú sa, smejú sa a veselo si pripíjajú. Mnohí z nich majú na sebe staromódne a niekedy dosť čudne vyzerajúce oblečenie.
Na konci sály je veľký portál, ktorý akoby sa vnútri nejako trblietal. „Čo za hovadiny si len teraz tie reklamné hlavy navymýšľajú,“ pomyslíš si a vstúpiš do sály. Len čo vstúpiš do sály, všetci hostia sa ako na povel otočia k tebe a odrazu nastane hrobové ticho. Zneistí ťa to a situácia sa zrazu stane nepríjemnou. Počuješ, ako si za tebou ktosi odkašlal, a otočíš sa. Stojí tu – tvoja mama! Od prekvapenia ti slová zamrznú v ústach, ale mama sa na teba usmeje a povie: „Vitaj! Sadni si, prosím, všetko ti vysvetlím!“ Posadíš sa teda na najbližšiu voľnú stoličku a vzrušene sa poobzeráš po miestnosti. Všetky oči sa upierajú na teba.
„Všetci títo ľudia tu sú tvoja rodina. Teda, sú to tvoji predkovia a ich rodiny. Všetci sem dnes pricestovali preto, aby sa s tebou stretli. Naša rodina už tisícky rokov ukrýva veľké tajomstvo. A toto tajomstvo sa tu dnes dozvieš!“
„Aké veľké tajomstvo?“ pýtaš sa prekvapene a ohromene..
„Naše rodina už po mnoho a mnoho generácií vyberá jednoho svojho člena, aby sa vydával na veľké cesty,“ povedá tvoja mama.
„Na veľké cesty?“ opakuješ jej slová..
„Áno, na veľké cesty časom! Tieto cesty sú životne dôležité pre prírodu, ľudí a všetko, čo drží svet pohromade. Udržiavajú rovnováhu medzi priestorom a časom tým, že opravujú chyby v minulosti, ale aj v budúcnosti. Maličké chyby, ktoré však majú z dlhodobého hľadiska veľký vplyv.“
„Cesty časom, opravovať chyby? Čo je to za komédiu, ťaháte ma všetci za nos?“
„NIE,“ kričia všetci prítomní naraz. „MYSLÍME TO VÁŽNE, VEĽMI VÁŽNE.“
Vystrašene sa ešte viac schúliš. Mama ťa chytí za ruku a pozrie ti hlboko do očí: „Toto nie je vtip, je to veľmi vážna vec. Vybrali ťa na cesty časom. Tvoj predchodca je už príliš starý – vykonal príliš veľa ciest.““
„A čo mám urobiť? Ako to všetko funguje? Kam mám cestovať? A ako?“ pýtaš sa nesmelo a nerozhodne.
„To všetko ti vysvetlíme. Nerob si starosti. Tvojou prvou úlohou ale bude nájsť a opraviť entopizmátor.“
„Ento – čo?“
„Entopizmátor. Tvojmu predchodcovi sa na jeho poslednej ceste, žiaľ, prihodila strašná nehoda. Keď na spiatočnej ceste prechádzal portálom, nástroj na zisťovanie a opravu chýb, entopizmátor, mu vykĺzol z ruky a rozbil sa na tri časti. Portál bol však stále aktívny, a tak tieto tri časti zmizli v priestore a čase. Tvojou prvou úlohou je teraz nájsť tieto časti a znovu ich poskladať. Prejdi portálom a vstúp do časov. O tom, či do minulosti alebo do budúcnosti, rozhoduje portál. Ponáhľaj sa, lebo svet je v ohrození!“
Ľudia sa začnú dvíhať zo stoličiek a prichádzajú k tebe. Niektorí ti položia ruku na rameno a usmejú sa na teba. Nenáhlivo ťa začnú posúvať smerom k portálu. Netlačia na teba, ale kúsok po kúsku sa k tejto podivne trblietavej stavbe približuješ. Z portálu vyžaruje akési zvláštne, ale fascinujúce prúdenie. Znovu sa otočíš a spýtaš sa:
„A ako tie časti nájdem? Ako vyzerajú? Čo mám vlastne robiť?“
„Dobre sa poobzeraj, pozorne si všetko prezri, sústreď sa a daj sa do práce! Veľa šťastia!“
Urobíš posledný krok a…